Čas

Čas plynie prirýchlo. Nie je to žiadna nová myšlienka, no čím som staršia, tým rýchlejšie to ide. Ani neviem ako tento rok ubehol a už sa začal jeho posledný mesiac. Lenže udialo sa toho veľa, veľmi veľa. Pri spomienke na všetky tie veci nemôžem veriť tomu, že sa stať stihli. Naopak mám pocit, že sú z dávnej minulosti, no ony sú pri tom staré len pár mesiacov, či dokonca týždňov. Čas plynie inak čím som staršia. Odrazu akoby som sa naučila inak prežívať dobré veci a inak tie zlé, stresujúce. Keď si na ne spomeniem, je to akoby ubehli v zlomku sekundy, premenili sa v minulosť, skôr než som ich mala bezpečne za sebou. Na druhej strane tie vzácne a krásne momenty mi konečne dovolili pocítiť aké to je keď sa zastaví čas. Aké to je na plno si ich vychutnať a ukladať si do pamäte každú sekundu, až sa musím pozrieť na hodinky a presvedčiť sa, že čas nestojí.Stále a stále dookola počúvam niekoho hovoriť o tom, ako ten čas letí. Neznášam to počuť, podľa mňa je to jedna z najsmutnejších vecí, ktoré niekto môže povedať. A mýlia sa. Ja mám iný čas, on má iný čas, ona má iný čas. Myslím si, že každý je strojcom svojich hodiniek. Toho ako vlastný čas vníma a toho ako ho prežíva a aj toho či ho dokáže zastaviť.